Rudolf Pellar, narodený 28. februára 1923 v Púchove a zosnulý 4. septembra 2010 v Prahe, bol všestranný umelec s bohatým životným dielom. Jeho profesionálna dráha zahŕňala herectvo, prekladateľstvo, spev, moderovanie, šansonierstvo a hudobnú pedagogiku. Po maturite na gymnáziu v Brne pokračoval v štúdiu herectva na tamojšej konzervatóriu, ktoré úspešne ukončil v roku 1946.
Svoju hereckú kariéru začal v Horáckom divadle v Jihlave, následne pôsobil vo Sliezskom národnom divadle v Opave a v Divadle S. K. Neumanna, dnes známom ako Divadlo pod Palmovkou. V rokoch 1954 až 1960 bol členom Hudobného divadla v Karlíne. Od roku 1960 až do roku 1991 bol spojený s Mestskými divadlami pražskými, kde účinkoval aj v Divadle ABC. Jeho interpretačné umenie sa naplno prejavilo v šansonových večeroch v Umělecké besede a v Divadle hudby. Až do svojej smrti aktívne vystupoval v Divadle Kolowrat.
Počas svojej kariéry stvárňoval postavy v operetách a muzikáloch, objavil sa aj v menších úlohách českých filmov. Jeho hudobné vzdelanie v oblasti spevu bolo súkromné, pričom sa učil u renomovaných pedagógov Louisa Kadeřábka a Roberta Rosnera. Svojím barytónovým hlasom interpretoval široké spektrum piesní. Od polovice 50. rokov 20. storočia aktívne nahrával pre firmu Supraphon v spolupráci s významnými orchestrami ako Milan Bláha, Gustav Brom, TOČR, či s telesami vedenými Jiřím Jirmalom, Karlom Krautgartnerom, Slávom Kunstom a Karlom Vlachom.
Rudolf Pellar bol známy svojím repertoárom, ktorý zahŕňal americké a francúzske ľudové piesne, zahraničné šansóny s českými textami, diela autorov ako Jacques Brel, Georges Brassens či Gilbert Bécaud, ale aj piesne Karla Hašlera, kuplety z kabaretu Červená sedma a skladby z Osvobozeného divadla. Okrem spevu sa uplatnil aj ako konferenciér, speaker a recitátor. V spolupráci s Pavlínou Filipovskou moderoval na prelome 60. a 70. rokov televízny program „Rodinná pošta“.
Obdobie normalizácie v 70. rokoch poznačilo zákaz jeho verejného vystupovania v masových médiách, čo sa týkalo Československej televízie, rozhlasu a filmu. Napriek tomu bol aktívny v neformálnom združení „Šanson – věc veřejná“. V rokoch 1970 až 2001 pôsobil ako pedagóg šansonového spevu na konzervatóriu v Prahe.
Významnou súčasťou Pellarovej tvorby bolo prekladateľstvo, ktorému sa intenzívne venoval so svojou manželkou Lubou Pellarovou. Spoločne preložili rozsiahle diela americkej literatúry, vrátane prózy a drámy. Za svoju prekladateľskú činnosť získal niekoľko prestížnych ocenení, vrátane Štátnej ceny za celoživotné prekladateľské dielo v roku 1997. Po roku 1989 sa angažoval v politickom živote ako člen Masarykovho demokratického hnutia, kde pôsobil aj v hlavnom výbore.
Od konca 60. rokov spolupracoval s dabingom, kde pôsobil ako prekladateľ aj dabér. Vystupoval tiež v sprievodných programoch výstav, venovaných napríklad Herbertovi Masarykovi či T. G. Masarykovi. Jeho hlas zaznel vo filme Jiřího Trnku „Sen noci svatojánské“ (1959).
Za svoje umenie bol Rudolf Pellar ocenený Křišťálovou růží za interpretáciu mluveného slova v roku 2000 a spomínanou Štátnou cenou za prekladateľské dielo v roku 1997. Jeho diskografia zahŕňa gramofonové platne s piesňami ako „Červená aerovka“, „Takový sníh už nepadá“, „Malý bar“ či „Pařížské bulváry“, ako aj CD nosiče vydané v neskoršom období.
Martin Fuksa
Richard Pachman
Elektroinženýr wikipedie
Tommy Wheeler
Jaromír Hanzlík kdo to je?
Tony Ducháček
Hynek Adámek
Statis Prusalis
Jan Bendig synonymum
Rony Marton